Nebolo to tak dávno, čo som si kúpila prvý materiál na šperky a začala skúšať… OMYL!!! Nedávno som si uvedomila, že od vtedy prešlo už takmer 8 rokov! Spomínam si, že som s náušnicami začala na strednej škole. Mala som sladkých 17, budúcnosť pred sebou, hlavu v oblakoch… Teraz mám 24, hlavu stále v oblakoch (a v materiále :D), čo znamená, že sa v náuškách s prestávkami špáram okolo 8 rokov, čísla (a čas) jednoducho neos…kašleš 🙂
Namiesto vyplakávania, že to všetko ide strašne rýchlo a starnem, som vám pripravila malé čítaníčko o tom, ako som sa k tvorbe dostala, aké techniky som sa naučila, čo mi na tejto ceste pomohlo a pripojím aj nejaký ten dôkazový materiál 🙂
Časť prvá. Detské začiatky.
Keď sa opýtate nejakej kreatívnej duše, ako to vlastne s tvorbou začalo, je dosť možné, že dostanete odpoveď «odkedy si pamätám» alebo «odmala». V podstate to ani vôbec nie je prekvapivé, deti sú prirodzene zvedavé a kreatívne, radi skúšajú, neboja sa, že niečo nevyjde. A potom ich posadíme do lavíc, ich výsledky a schopnosti chceme ohodnotiť číslom, vtesnať ich do malých tabuliek na papieri a chuť tvoriť obmedziť na jednu hodinu výtvarnej. Musíme ich predsa naučiť, že za chyby sa platí a preto to radšej netreba ani skúšať.
Pamätám si, ako po mňa mama chodila do škôlky. Ostávala som tam medzi poslednými a keď sa zjavila vo dverách, snažila som sa jej vysvetliť, že ešte potrebujem pár minút, aby som niečo dovystrihovala. Doma som si šila pre bábiky oblečenie, nevypadalo síce ako to z obchodu, ale to mi teda vôbec nevadilo. Rodičia mi nekupovali všetko, po čom som túžila a preto som si to musela vyrobiť sama. Najväčší sviatok pre mňa bol, keď som dostala nové pastelky či vodové farby. Hoci som veľmi obľubovala aj kolektívne športy, cestu k tvorbe som si v určitej forme nakoniec vždy našla.
Prvé šperky
Pred 8 rokmi bola situácia čo sa týka šperkov úplne niekde inde, ako je dnes. Ešte aj najznámejší portál Sashe bol v dupačkách, materiál nebol tak dostupný a to isté platilo aj pre kurzy, návody a fotoškoly. A nepoznala som ani Pinterest. Moje prvé šperky, ktoré som vytvorila, boli zvieratká z korálok. Spolu s kamarátkou sme začali šiť príšerky z rokajlu (to sú tie miniatúrne korálky) a nakoniec sme ich «napichli» na háčik a boli z toho náušnice. Nepamätám si to presne, ale tuším, že jedny z mojich prvých výtvorov boli tmavé pavúky. Škoda, že z toho obdobia nemám žiadnu fotku, kto by predsa nechcel na ušiach nosiť pavúky? 😀
Šperky vyrobené dekupážou
Toto bola ďalšia technika, ktorú som sa naučila. V podstate to nie je vôbec zložité, obstrihnete vzor zo servítky alebo dekupážneho papiera, lepidlom ho prilepíte na biely povrch, zalakujete a je to. Fascinovalo ma zbierať a hľadať rôzne servítky a papiere a doteraz ich mám doma pekne uschované. Nedávno som natrafila na jeden krásny vzor, takže si naň brúsim zuby a pravdepodobne ním opäť niečo podekorujem.
Tieto šperky som vyrábala z keramickej hmoty alebo na drevenom podklade, dekorovala rôznymi stužkami. Začala som vyrábať len pre seba, postupne som však objavovala nové materiály a techniky, jednoducho som sa nemohla zastaviť :). Samotná výroba a finálny výsledok ma veľmi bavil, začala som šperky ponúkať aj na predaj, za ušetrené peniaze som opäť nakupovala materiál. V tomto období mi veľmi pomohlo aj rozrastajúce sa Sashe – založila som si značku Arcoiris a dostala som priestor a spätnú väzbu od zákazníčok, čo len podporilo moju chuť k tvorbe a zlepšovaní sa. Moje náušky sa pravidelne objavovali v TOP za 3€ a loďkové náušky hore boli mojím najpredávanejším modelom 🙂 Nebyť Sashe, možno by ste teraz nečítali tento post 🙂
Soutache šperky
To sú tie neskutočne krásne, zaujímavé a neprehliadnuteľné šperky, s ktorými sa každá cíti ako kráľovná (teda minimálne ja :D) Ide o šperky, ktoré sa vyrábajú šitím z tzv. šujtášu alebo prámiku. Aby boli pekné a súmerné, je nutné šiť naozaj precízne, po každom milimetri, najmä keď chcete zakomponovať aj koráliky. Pamätám si, že svoje prvé som ušila za pomoci talianskeho videa na youtube. Keďže ovládam španielčinu, niečo málo som rozumela, ale bola to skôr metóda pokus-omyl-páranie. Aj tento typ šperkov ma veľmi bavil, ponúka nekonečné možnosti spracovania, dá sa s ním krásne vyhrať. Navyše som naučenú techniku použila aj v neskorších modeloch. Keď som s nimi začínala, na sashe by sa dali zrátať predajcovia tohoto typu šperkov na jednej ruke. Dnes ich je tam omnoho, omnoho viac, čo okrem iného znamená aj naozaj veľký výber, takže sa každá môže cítiť ako kráľovná 🙂 Mojimi obľúbenými «sutaškárkami» sú Nikuske, Bazu a Štebotavo. Dievčatá dotiahli svoje šperky do dokonalosti, takže ak túžite po takomto type šperku, určite sa u nich zastavte 🙂 Ak tiež vyrábate «sutašky» kľudne sa ozvite do komentárov, možno objavím/objavíte ďalšieho obľúbenca 😉
Na obrázku vidíte svadobný hrebienok, vyrobený ako svadobný dar pre sesternicu, vedľa nich sú náušky, v ktorých som sa «stužkovala,» na dolnej fotografii je model v mojich obľúbených farbách (mám menšiu úchylku na tyrkysovú :D) – tento model je momentálne dostupný a skladom, takže o pár dní môže zdobiť aj vaše ctené ušká). Na poslednej fotografii je ďalší z mojich modelov, tentokrát s arabským nádychom.
«Chuťovky»
Toto sú šperky, ktoré som vyrobila iba po pár kusov. V prvom prípade ide o náušky zo saténovej stuhy. Ja som veľký výmyselník, takže túto techniku som si vymyslela sama. Všetky lupienky som starostlivo vystrihla, opaľovala nad sviečkou, potom z nich vyberala tie, ktoré boli pekne stočené a tie som ďalej šila do tvaru kvietkov. Po pár kusoch ma to žiaľ prestalo baviť, možno aj preto, lebo je to dosť repetitívna činnosť a navyše vzhľadom na časovú náročnosť som ich predávala hlboko pod cenu. Nuž, každý sa učí ;-). V dolnej časti sú ďalšie «chuťovky», okrem tyrkysovej som dlhodobo zaľúbená do čipiek, čo si môžete ísť potvrdiť do mojej galérie sa Sashe alebo na mojom instagrame, kde nájdete pár nových čipkových kúskov 🙂
Kreslenie ihlou
Pravdupovediac, čo sa týka kreslenia, nikdy som v tomto úplne nevynikala. Bavilo ma to, ale nedá sa povedať, že by som na to mala nejaký prirodzený talent alebo špeciálne vlohy, ani som sa tomu po základnej škole vo väčšej miere nevenovala. Teraz síce občas zas kreslím, skôr sú to ale náčrty pre mňa, aby som nezabudla, čo s čím som chcela skombinovať, najmä keď v noci nemôžem zaspať a dostanem nejaký super nápad. Pokresleného mám toho dosť, veľa z pokusov som nakoniec nedotiahla do konca, lebo som ráno objektívne zhodnotila, že to teda nepôjde 😀
Zato kresliť ihlou a niťou, z ktorej potom vzniknú nositeľné šperky, to už je iná káva ;-). Naučila som sa pár nových stehov a začala ich aplikovať všade kde sa len dalo. A toto je výsledok. Tuším mi to ide lepšie niťou ako na papieri 😉
Tradičná výšivka v modernom šate
V čase, keď sa do popredia dostával folklór a folklórne motívy, siahla som po knihách s ľudovou výšivkou. Je to neskutočné množstvo inšpirácie, ktoré sa mi jednoducho dostalo pod kožu. Hoci som v detstve po roku z folklórneho súboru odišla, vždy som obdivovala krásne goralské kroje a žiadna svadba sa nezaobišla bez toho, aby som sa po sále nepreháňala ako drak v rytme polky 😀
Keďže si zvyknem všetko komplikovať, v záujme estetiky som výšivala/vyšívam na syntetickú koženku. Je to tvrdší materiál ako obyčajná látka, takže bolesť prstov pri vyšívaní je zaručená 😀 Ihla sa občas zasekne, tak ju musím vyťahovať kliešťami a už sa mi stalo, že som z toho mala na ruke svalovicu :D.
Vtáčikový náhrdelník je ešte k dispozícii, iba v jednom kuse na svete a v zľave 🙂
Experimenty a kombinovanie techník
Toto sú šperky, ktoré mi dali naozaj zabrať po všetkých stránkach. Vysnívala som si ich konečný výsledok v hlave a potom som skúšala a skúšala, až kým to nevypadalo tak, ako som si predstavovala. Ak by som si mala vybrať to, čo považujem za svoj najoriginálnejší nápad a prevedenie, boli by to práve tieto šperky. Neskromne si myslím, že sú jediné na svete 🙂 (i keď nejaké «kopírky» som až tak podrobne neskúmala :D)
Prvé vílovské náušky sú iba v jednom jedinom páre a sú ešte dostupné 🙂
Dokonca som vytvorila aj niekoľko kúskov priamo na mieru, ako napríklad tieto 🙂
Návrat k jednoduchosti
Po tom, ako som sa s týmito náušnicami vybláznila, som presedlala opäť na jednoduchšie kúsky. Vyrobila som niekoľko jednohubiek – buttonkových náušníc v mojich obľúbených farbách a neskôr k nim pribudli aj moje nové obľúbenkyne – náušnice, pri ktorých výrobe som využila čipky.
Veľmi som chcela, aby náušky vyhoveli mojim (náročným?) predstavám:
?Mali by byť ľahké a príjemné na nosenie
?Moderný, oku lahodiaci dizajn no zároveň nič neokúkané…
?Čipky! Kto by ich nezbožňoval? ? Ja som teda určite za, už som ich v niekoľkých šitých náuškách použila a tentokrát som sa rozhodla dať im väčší priestor, aby ešte viac vynikli ❤️
?Ľahko kombinovateľné – stačí obyčajná biela blúzka, obľúbené džínsy a náušky, ktoré dodajú outfitu šmrnc (a vám pocit výnimočnosti v bežný deň ?), no ale nestratia sa ani na výnimočných príležitostiach, vo farbe šiat či doplnkov.
Niekoľko z nich je ešte stále dostupných tu.
Momentálne si v mysli pripravujem novú limitovanú kolekciu, v mojich predstavách vypadá naozaj nádherne, ako sa mi nakoniec podarí ešte neviem, ale môžete byť pri tom 😉 Stačí zadať vaše meno a e-mail dole a ja vás upozorním, keď bude nový článok na svete 🙂
Ešte vám prezradím také malé – veľké tajomstvo. Zmyslela som si, že vyskúšam vyrábať zápisníky, resp. plannery. Ale nie len také hocijaké, budú sa dať plne prispôsobiť podľa seba, vnútorné strany sa budú dať vymieňať podľa chuti, budú prehľadné a krásne. Bude s tým veľa, veľa práce, lebo som doteraz nikdy nič podobné nevyrobila, no veľmi by som to chcela vyskúšať.
Ďakujem, že ste sa dočítali až sem a aj všetkým zákazníčkam a ich dobrým chlapom, ktorí si odo mňa niečo kúpili. Dali ste mi najavo, že má zmysel pokračovať v tom, čo robím a finančne ma podporili na nákup nového materiálu a realizovanie mojich nápadov, bez vás by som tu nebola 🙂 (teda bola, ale asi by ste ma nepoznali :D).
Dajte mi vedieť, ktorý typ náušníc sa vám najviac páči – veľmi by ma zaujímalo, či by ste nosili aj niektoré z mojich starších šperkov 🙂
Majte sa krásne, amores
Barbora