• Ako prekonávať kreatívne bloky a nájsť motiváciu. The war of art.

    Knihu The war of art od Stevena Pressfielda som dočítala len nedávno a preto som vám chcela zanechať niekoľko mojich pohľadov a myšlienok, ktoré sa mi páčili a chcela by som sa s vami o ne podeliť.

    Pre koho je kniha určená?

    Pre spisovateľov, kreatívcov, ľudí, ktorí rozbiehajú svoj vlastný biznis, skrátka pre všetkých, ktorí chcú prekonávať kreatívne bloky, zápasia s prokrastináciou a stratou motivácie, lebo nevidia žiadne výsledky.

    Všetci vieme, aké je ťažké s niečím začínať. Aby som bola presná, na začiatku je to veľmi jednoduché, sme plní sily, chuti, motivácia nám nechýba a potom to príde. NIČ. Žiaden očakávaný výsledok sa za noc nestane a tak skúšame znova a znova a objavujú sa pochybnosti, či to má vôbec zmysel. Vôbec to nie je také ružové, ako to na začiatku vypadalo. Zápasíme sami so sebou a chceme to vzdať. Prečo je to také náročné?

    Boj s rezistenciou

    „Rezistencia sa objavuje vždy, keď uprednostníme svoj dlhodobý rast, zdravie alebo pocit integrity pred okamžitým uspokojením“

    Žijeme v dobe, v ktorej vyhľadávame tzv. „instant gratification“ alebo okamžité uspokojenie (príkladom okamžitého uspokojenia je napríklad nakupovanie, drogy, alkohol, čokoláda, fast food alebo sociálne siete. Vytvárame si na nich závislosť, keď za každú várku like-ov dostávame dávku dopamínu. A potom ju chceme znova a znova, cítime sa, že dostávame pozornosť a sme naozaj v niečom dobrí).

    Potom začíname na niečom pracovať. Pracujeme týždeň, mesiac, rok a požadované výsledky sú v nedohľadne. Áno, úspech za noc nie je nemožný, ale ide skôr o výnimku, ako pravidlo. A za úspechom, nech to už pre vás znamená čokoľvek, sú väčšinou roky práce a boja so sebou samým.

    Autorovi trvalo 27 rokov, kým vydal svoju prvú knihu. Dvadsaťsedem. Písaním sa začal živiť až po päťdesiatke. Väčšina ľudí by to vzdala po pár mesiacoch s tým, že v tom asi nie sú dobrí, keď sa o nich vydavatelia nebijú. Prvýkrát sa objavil v tlači, keď mal 42 rokov, bol rozvedený, bezdetný a vzdal sa všetkého ostatného, aby si mohol splniť sen byť spisovateľom. A čo napísali v recenzii? „… Ronald Shusett a Steven Pressfield; dúfame, že to nie sú ich pravé mená, pre dobro ich rodičov.“ Bol to úplný prepadák, ale aj napriek tomu je dnes tento autor jeden z najpredávanejších.

    Nech robíte niečo akokoľvek dobre a s láskou, nemôžete uspokojiť všetkých. Raz som na svoje náušnice dostala komentár, že by si ich dotyčný radšej zavesil na záclonu. (V mysli som si povedala,“you know nothing, John Snow“).

    Čo je rezistencia a ako sa prejavuje?

    Autor nazýva rezistenciou všetko, čo nám odrádza od vykonania práce. Od toho, aby sme si sadli za stôl a začali písať, aby sme uskutočnili dôležitý telefonát, aby sme začali tvoriť. Rezistencia môže mať podobu nášho vnútorného monológu, hlasov v hlave, ktoré nám našepkávajú:

    • Začnem, ale až od zajtra… (a všetky formy prokrastinácie)
    • Nemôžem to robiť, lebo v tom (ešte) nie som dostatočne dobrý/á.
    • Kto som ja, aby som niekomu radil/a?
    • Nemám dosť skúseností.
    • Aj tak sa to nikomu nebude páčiť.
    • Už je to tu toho veľa. Všetko bolo povedané, všetko bolo napísané. Načo ďalší výrobok, keď ich už je na Slovensku toľko?
    • Prečo som s tým vôbec začínal/a, je s tým toľko práce a nevidím žiadne výsledky.
    • Bojím sa, že…
    • Všetky formy porovnávania sa s ostatnými, sebaľútosti a pochybností.
    • Všetky LOGICKÉ námietky proti.

    „Overcoming resistance is far more important than talent“. – S. Pressfield.

    Prekonať rezistenciu znamená prekonať seba. Svoje pochybnosti. Pochybnosti iných. Nespoliehať sa na svoj talent. Byť disciplinovaný a vytrvalý. Sústrediť sa na to, čo dokážeme kontrolovať. Možno nedokážeme kontrolovať naše prirodzené talenty, s ktorými sme sa (ne)narodili. To, čo ale kontrolovať dokážeme je, ako profesionálne pracujeme, zvládame naše emócie, naše nároky a očakávania, ako sa vysporiadame s odmietnutím, zlyhaním, chybou.

    Rezistencia ale nikdy úplne nezmizne. Bude tu prítomná neustále, možno nadobudne nové podoby, ale rozhodne nás nikdy neopustí. Je možné ju teda prekonať? Rozhodne áno, inak by tu nebol žiadny Rómeo a Júlia, žiadna skladba, žiaden Harry Potter.

    „Je tu jedno tajomstvo, o ktorom skutoční spisovatelia vedia a „wannabe“ spisovatelia nie. Písanie nie je ťažké. Oveľa ťažšie je sadnúť si na zadok a začať písať.“

    S touto myšlienkou sa úplne stotožňujem, keďže sa mi toto pri článkoch pravidelne stáva. Najhorší je začiatok, prokrastinácia, keď ho neustále odkladám. Keď už si ale sadnem a nenechám sa vyrušovať, myšlienky začínajú prúdiť samé od seba a ani si nestíham uvedomovať, ako rýchlo plynie čas.

    Ako sa prejavuje rezistencia u mňa?

    Toxickými myšlienkami. Nie som dosť dobrá… Načo to robím, keď ma to neuživí a akurát tým strácam čas… Toto bol signál z vesmíru, že by som to mala nechať tak… Dávam do toho toľko času a úsilia a aj tak si to nikto neprečíta…Kto som ja, aby som niekomu radila?… Na toto ešte nie som pripravená…

    Zo všetkého najťažšie je začať. Často mávam taký „všetko alebo nič“ mindset, že buď niečo urobím dokonalo, alebo vôbec. A to je to najhoršie, čím sa môžem riadiť. Lebo nikdy nič nebude dokonalé a perfektné, vždy to môže byť lepšie a predstava, že niečo musím doviesť do dokonalosti a strávim pri tom hodiny ma odrádza od toho, aby som vôbec začala a tak prokrastinujem. Čakám, až budem pripravená. No najlepšie je začať ešte skôr, ako sa na to cítim ;-). Často niečo dlho odkladám a potom, keď si k tomu sadnem a dokončím to, hovorím si: „Really? To je všetko? Prečo som to vlastne tak krvopotne odkladala?“

    Ako poraziť rezistenciu?

    V kapitole Turning Pro nájdete na túto otázku odpoveď. Kto je profesionál?

    • Ukazuje sa a robí svoju prácu každý deň
    • Ukazuje sa nech sa stane čokoľvek. Je jedno, ako sa cíti, aké je počasie.
    • Je to bežec na dlhú trať.
    • Je trpezlivý.
    • Príliš sa neidentifikuje s jeho prácou. Nie je opisom svojej práce.
    • Má zmysel pre humor. Aj keď zlyhá.
    • Sústredí sa na prácu bez ohľadu na to, či príde alebo nepríde nejaká odmena.
    • Pozná svoje limity a obmedzenia.
    • Nedovolí, aby negatívna kritika poškodila jeho sebadôveru. Objektívne ju počúva. Opraví, čo je nutné. Vylepší, čo už bolo dobré.
    • Profesionál si neúspech (ale aj úspech) neberie osobne.

    TALENT, MOTIVÁCIA A INŠPIRÁCIA

    „Raz sa opýtali Somerseta Maughama či píše pravidelne alebo iba keď ho popadne inšpirácia. „Píšem, iba keď ma popadne inšpirácia“, odpovedal. „Našťastie, popadá ma každé ráno presne o deviatej hodine.“

    Niekedy mám pocit, že sa talent, motivácia a inšpirácia preceňuje. Nech sa snažíme akokoľvek, nikdy nebudeme každý deň motivovaní a plní inšpirácie. Prečo by sme sa mali teda usilovať o niečo, čo je nemožné?

    Vždy, keď mi niekto povie, že mám na vyrábanie vecí talent, tak sa len pousmejem. Skôr ako talent sú to roky skúšania, čo funguje a čo nie. Keď mi niekto povie, že by to nemohol robiť, lebo má obe ruky ľavé a nejde mu to, to je rezistencia. Očividne, keby sa o to pokúšal roky, ako ja, je jasné, že by sa v tom zlepšil.

    V čom mi kniha pomohla?

    Zistila som, že v tom nie som sama. Keď chcem občas „so všetkých praštit“, prestať sa snažiť. Že je úplne normálne strácať motiváciu, aj každý druhý deň. Že je normálne mať všetkého dosť, aj keď sa navonok zdá, že ma niečo napĺňa. Všade sa píše o tom, ako ŽIŤ SVOJ SEN. Ale už nikde o tom, aké je to v skutočnosti ťažké, najmä pokiaľ nemáte jasno v tom, ktorý ten svoj sen vlastne chcete žiť a čo vlastne chcete robiť. Alebo ho potom začnete žiť a uvedomíte si, že to vôbec nie je také úžasné a ružové, ako ste si predstavovali.

    Keď si uvedomím, ako veci fungujú a nazvem ich menom, je oveľa jednoduchšie si to uvedomiť a prekonať to. Rozpoznať rezistenciu. Kniha (ale aj rozhovory s autorom) ma naučili, že musím pracovať, aj keď nie sú viditeľné žiadne výsledky. Myslím, že žiaden čarovný návod, ako zostať motivovaný neexistuje. Rozpoznať rezistenciu, každý deň sa ju snažiť prekonávať a nájsť radosť v tom, čo robíme je udržateľnejšie a dosiahnuteľnejšie, ako nečinne čakať na úspech.

    Obľúbené časti z knihy

    „Ako všetci vieme, Hitler chcel byť umelcom. Ako osemnásťročný sa presťahoval do Viedne a prihlásil sa do Akadémie výtvarných umení a na architektúru. Videli ste niekedy nejakú jeho maľbu? Ani ja nie. Rezistencia ho premohla. Možno že preháňam ale aj tak to poviem. Pre Hitlera bolo jednoduchšie začať druhú svetovú vojnu než čeliť bielemu plátnu.“

    „Rezistencia je priamo úmerná láske. Dobrá správa je, že ak cítite obrovskú rezistenciu, je tam aj obrovská láska. Ak by ste nemali radi projekt, ktorý vás desí, necítili by ste nič. Opak lásky nie je nenávisť ale ľahostajnosť.

    DISCLAMER: Knihu som čítala v anglickom origináli, takže preklady citácií sa s oficiálnym slovenským prekladom nebudú zhodovať.

    Pár slov na záver

    Knihu určite odporúčam, aj keď posledná časť bola pre mňa dosť zložitá na pochopenie. Ja som si ju nakoniec kúpila po viacerých rozhovoroch v podcastoch, ktoré som s autorom videla a neľutujem.

    Teraz by som chcela, aby ste mi napísali niečo vy. Ako sa rezistencia prejavuje u vás? Napíšte mi do komentárov alebo pod fotku na instagrame, rada si to prečítam 🙂

    Majte sa krásne a keď znova prekonám rezistenciu, bude nový článok 😉

    Barbora

    Follow:
    Share:

    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *